HolloWilloW of Gnaag

Je pense donc je suis! alebo Cogito ergo sum. Myslím teda som! Dscartove pochybnosti, kladenie otázok, ho viedli k uvedomeniu si vlastného bytia. Najprv pochyboval o myslení, aby došiel k záveru, že pochybnosť je vlastne myslenie. A keď už myslí, tak musí mať kto. A teda kto myslí ten je.

Nemyslím. Teda nie, že by som spochybňoval Descartovu teóriu. Ja iba proste nepochybujem o tom, že nemyslím. A teda podľa filozofa neexistujem. Čo teda robím, ak nemyslím a ako je možné, že píšem túto úvahu (sled myšlienok)? Riešení paradoxu je niekoľko:

1. Som naprogramovaný stroj. Správam sa podľa nejakého (niekedy nie až tak zložitého) algorytmu, ktorý ovláda nielen moje pohyby, ale aj takzvané myšlienky. Tie sú vlastne iba zložité výpočty spracúvajúce vonkajšie podnety. Táto teória takpovediac súhlasí s teóriou Douglasa Adamsa. Ten nadhodil tézu, že planéta Zem so všetkým, čo na nej nájdeme, je iba počítačom, ktorým má vypočítať (zjednodušene) zmysel života.

2. Hoci nie som naprogramovaný, stále som iba veličinou v rovnici Zeme. Teda absolútna fatálnosť. Svet je riadený osudom, ktorý je nemenný. Aj v prípade, že považujem svoju myšlienku za unikátnu, možno prvýkrát myslenú na tejto zemi, pravda je taká, že už dávno mi bola predurčená. Nie je teda moja, ale pridelil mi ju nejaký Nadmyšlienkový prideľovač.

3. Tento svet neexistuje. A vlastne žiadny svet neexistuje. Fakt, že ma bolí chrbát na tejto fakt dementnej stoličke tiež neexistuje. (veď bola navrhnutá tak, aby ma nebolel) Ak neexistuje svet, neexistujú moje myšlienky. Dôkazom neexistencie tohto sveta je jednoduchá otázka: "Veď načo aj?"

Ok, tak teda vieru v seba sme zabili. Otázka: Ako sa utešiť? Neviem, keby som vedel, nemám potrebu toto písať. Ono keďže svet buď neexistuje alebo je riadený čí strojový, nepomôže ani hodiť si mašľu. Aj tak to bude jedno. Vidím to buď na vzburu alebo na podriadenie sa systému. Dopíšem diplomku (dočasne sa podriadim) a potom uvidím čo ďalej.

Prajem pekný deň. A neberte to tragicky, nič sa nezmenilo. Aj včera to vlastne bolo rovnako.