HolloWilloW of Gnaag

 Slová tejto piesne sú dosť silne zamerané proti pokrytectvu, ktorého bol minulý režím presýtený, avšak ak sa na to pozrieme z mierne iného uhla, tak sa dostaneme k zaujímavým myšlienkam.

Píseň Neznámého vojína

Kryl Karel

Rec: Zpráva z tisku: "Obě delegace položily pak věnce na hrob Neznámého vojína."
A co na to Neznámý vojín?

1. V čele klaka, pak ctnostné rodiny a náruč chryzantém,
černá saka a žena hrdiny pod paží s amantem,
kytky v dlaních a pásky smuteční civí tu před branou,
ulpěl na nich pach síně taneční s bolestí sehranou.
Co tady čumíte? Vlezte mi někam!
Copak si myslíte, že na to čekám?
Co tady civíte? Táhněte domů!
Pomníky stavíte, prosím vás, komu?

2. Jednou za čas se páni ustrnou a přijdou poklečet,
je to trapas, když s pózou mistrnou zkoušejí zabrečet,
pak se zvednou a hraje muzika písničku mizernou,
ještě jednou se trapně polyká nad hrobem s lucernou.
Co tady civíte? Zkoušíte vzdechnout,
copak si myslíte, že jsem chtěl zdechnout?
Z lampasů je nám zle, proč nám sem leze?
Kašlu vám na fangle! Já jsem chtěl kněze!

3. Nejlíp je mi, když kočky na hrobě v noci se mrouskají,
ježto s těmi, co střílej’ po sobě vůbec nic nemají,
mňoukaj’ tence a nikdy neprosí, neslouží hrdinům,
žádné věnce pak na hrob nenosí Neznámým vojínům.
Kolik vám platějí za tenhle nápad?
Táhněte raději s děvkama chrápat!
Co mi to říkáte? Že šel bych zas? Rád?
Odpověď čekáte? Nasrat, jo, nasrat!

 Text je relatívne ľahko pochopiteľný, ale dôležité je nájsť súvislosť s momentálnym vývojom vo Francúzsku. Možno ste počuli o pálení áut a mnohých demonštráciách, ktoré v sa v nedávnej minulosti odohrali (vlastne ešte stále odohrávajú) na okrajoch väčších miest tejto západoeurópskej krajiny. Zároveň ste si možno tiež všimli, že už asi rok, alebo dva sa tam dosť brutálne potláčajú akékoľvek demonštrácie a silne sa obmedzujú základné práva ľudí.

 Mňa na všetkých tých aférách najviac zaujalo pokrytectvo, ktoré sa tam praktizuje. Tamojšia vláda sa k tejto novodobej tyranii prakticky vôbec nevyjadruje a zahraničné štáty sa od toho tiež dištancujú, i keď je situácia dosť vážna. Zatiaľ som nepočul žiadnu krajinu, ktorá by toto totalitné správanie sa Francúzskej vlády nejako odsúdila a ja sa pýtam: "Prečo?"

 Odpoveď však nie je ťažké pochopiť. Za touto mlčanlivosťou stojí pravdepodobne strach, ktorý pramení z toho, že Francúzsko je jednou z hlavných mocností, ktoré vládnu Európskej únii a krajina, ktorá by na ňu ukázala prstom by si spoluprácu s/v rámci EÚ značne skomplikovala. Takisto sa sa bojí aj USA, lebo Francúzi už značnú dobu úspešne podkopávajú americkú (Bushovskú) politiku. V neposlednom rade sa bojí aj OSN, ktoré by malo takéto veci regulovať, ale tiež závisí od pomoci tejto mocnosti.

 Preto sa takmer všetky národy pokrytecky tlačia Francúzsku do zadnice, aby získali čo najväčšie výhody, no na druhej strane sa pokúšajú v menej silných krajinách presadzovať princípy demokracie, pričom inde nedemokratickosť sami podporujú.