Tento pán bol ateistom od krvi, ale sám poznal relatívnosť slova ateizmus, pretože je v ľudskej prirodzenosti v niečo veriť a jeho bohom bol vlastný rozum. No priznal sa, že inklinuje k budhizmu, kvôli tomu, že to nie je náboženstvo, ale filozofia.
Páčilo sa mi na ňom, že bol "ateistom" s myšlienkou a nie len nejakým podradným tradičným ateistom, alebo módnym ateistom. Tento pán počas svojho života hľadal niečo, v čo má veriť. Na moju otázku, či čítal bibliu mi odpovedal, že on bibliu nečítal, on ju študoval. Naozaj ma stretnutie s ním potešilo, lebo opovrhujem ľudmi (akéhokoľvek vierovyznania), ktorý sú ateistami/veriacimi len z dôvodu narodenia v takej/onakej rodine. Alebo sú ateistami (viera neletí, tak ju tu nespomínam) len preto, lebo to teraz letí, len preto, lebo to je ľahšie ako byť veriacim...
Ku koncu rozhovoru mi tento filozof povedal dve príbehy (ten druhý som poznal už predtým):
- Za čias starého Ríma sedel postarší slabý človek na chodníku, avšak bol veľmi smutný. Zrazu zbadal okolo ísť mladého silného chlapa, ktorý sa očividne tešil. Keď ho starec uvidel, tak sa ho opýtal:"Povedz mi prečo si taký šťastný, aby som mohol byť aj ja." Mládenec pozrel dole a popri tom, že starcovi poriadne vynadal povedal:"Práve som vyhral veľkú súťaž, a preto som šťastný." Tu sa starec sklonil a povedal:"Naozaj máš byť prečo šťastný, keď si vyhral nad slabšími..."
- Pustou, vyprahnutou krajine putujú dvaja ľudia, jeden je majstrom toho druhého. Zrazu zbadajú strom, rýchlo sa k nemu "doplazia" a skryjú sa v jeho tieni. Tu začne učeň hovoriť svojmu majstrovi:"Pozrite na ten strom, na čo je, veď nedáva žiadne ovocie a dokonca je aj strašne škaredý." Na to mu majster odpovedal:"Povedz mi, ak by tu ten strom nebol, kde by si sa skryl pred horúčavou?"
Komentáre
zeby
sprijemnil ti den vsak?!
stara skola je stara skola
Myslím, že...
Aj ja občas takých stretnem...
Ja mám ináč starších ľudí rád, vyrastal som pri nich. Treba ich hlavne počúvať, pritakávať a veľmi neprotirečiť :)
Strasna degradacia