Len krátky pohľad do očí,
prezradil mnohým, prečo mlčí.
Sám príčinou si svojmu stavu,
rob, čo chceš, len nekaz mravu.
Rád vyhoviem, ticho sťa sluha,
pod nohou klesá púpava znova.
Teraz ber vážne to, čo ti vravím,
prvý krát možno nebudem planým.
Prajem ti šťasite, radosť, smiech,
nebudem kráčať spopod viech.
Nebudem zráňať, seba ľutovať
a pre krásu prestanem aj milovať.
Tú báseň končím, neznie úprimne.
ver mi prosím, myslím srdcom nie.
Dávno mám kameň miesto života
a sebec som, to tá pokuta.
Komentáre